Navigácia:
Menu
Rožňavská Kalvária
Kalvária je situovaná na severnej strane mesta na svahu najnižšieho vrchu trojvŕšia historicky nazývaného Szölömál. Pôvodne barokový komplex kostola a siedmich zastávkových kaplniek, neskôr zásadne upravený vrátane zmeny trasy krížovej cesty a výstavby nových kaplniek okolo roku 1911.
Stavebno-historický vývoj:
O výstavbe krížovej cesty a jej vývoji pomerne podrobne informuje v polovici minulého storočia, keď mala Kalvária za sebou prvých sto rokov existencie Lipót Telgárti v zborníku Magyar Sion z roku 1866:
Pôvodná krížová cesta viedla strmo hore kalvarijným kopcom po poliach. Na okraji cesty boli osadené dve kaplnky. Hore, ku bráne v kamennej ohrade, v ktorej stál kostol a samostatná drevená zvonička, viedli kamenné schody. V ohrade za kostolom bol Boží hrob, nad ktorým sa týčili tri kríže. Po stranách Božieho hrobu stáli dve a dve kaplnky. Okolo rástli vysoké stromy lipy a duby, a podľa L. Telgártiho je to miesto akoby stvorené pre Kalváriu.
Túto koncepciu kalvárie zachytáva katastrálna mapa Rožňavy z roku 1870. O povolení stavby Kalvárie hovorí latinská listina v archíve rímskokatolíckej fary z roku 1734, ktorá povoľuje a požehnáva stavbu Kalvárie arcibiskupom Imrichom Esterházym.
Prvú stavbu so siedmimi zastávkovými kaplnkami a vrcholovým kostolom Bolestnej Matky (Mater Dolorosa) dal postaviť na základe uvedeného povolenia v roku 1741 Ferencz Szabó, predstavený rádu jezuitov v Rožňave, z bohatého príspevku rožňavského mešťana Jakuba Steera a jeho manželky Kataríny, o čom hovorí aj nápis na kamennom klenáku okna nad vstupným portálom:
DEI VNIGENITO
IESV CRVCIFIXO
PEPARATORI HOMINIS HONORI POSVIT
IO. IACOBVS STER
CVM CONSORTE SVA
CATARINA STERA
v preklade:
„BOŽIEMU JEDNORODENÉMU
UKRIŽOVANÉMU JEŽIŠOVI
OBNOVITEĽOVI ĽUDSKEJ DÔSTOJNOSTI
POSTAVIL JAKUB STER S MANŽELKOU
KATARÍNOU STER“
Po výstavbe stála Kalvária bez podstatných zmien sto rokov, počas ktorých schátrala. Až v roku 1841 bolo obnovených šesť kaplniek s figurálnymi reliéfmi, ktoré nahradili zničené obrazy.
Kaplnku Božieho hrobu dal v roku 1854 opraviť rožňavský kanonik Elek Gromer. Približne v tomto období
bola obnovená aj murovaná ohrada kostolíka s bránkou. Nad bránkou ohrady stála samostatná drevená zvonička, v ktorej sa nachádzali tri malé zvony.
Pôvodné zastavenia však po čase úplne zanikli a v roku 1914 bolo postavených 14 nových zastavení, doplnených farebnými majolikovými reliéfmi objednaných z dodnes existujúcej manufaktúry Zsolnay v Pécsi. (Maďarsko)
Kaplnka Božieho hrobu bola zničená pravdepodobne v päťdesiatych rokoch 20. stor. Dve zo 14 zastávkových kaplniek boli zbúrané začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia. Dodnes sa zachovalo 12 pôvodných zastávkových kaplniek od č. III. po č. XIV., po ich zreštaurovaní pribudli ďalšie dve, ktoré boli znovupostavené.
Areál bol naposledy obnovený v rokoch 1987 – 89. Vtedy bol preliaty aj zvon zo vstupnej zvonice,
medzičasom odcudzený a polámaný na kusy. V deväťdesiatych rokoch bola z vrcholovej kaplnky odcudzená značná časť mobiliáru (hl. oltárny obraz, svätostánok a 6 plastík anjelikov z oltára, obraz sv. Klimenta a 2 drevené kríže s korpusmi).
V posledných rokoch bol hlavným iniciátorom a zároveň sa aktívne podieľal na obnove zastavení a revitalizácie okolia Kalvárie Árpád Görgey, ktorý obnovou sledoval tri ciele, a to duchovný, celospoločenský a historickoumelecký.
Počas čistenia jednej časti Kalvárie sa zrodila myšlienka založenia občianskeho združenia, ktorého cieľom je zachraňovať rožňavské a s mestom súvisiace historické a kultúrne pamiatky. Zakladajúci členovia sú Attila Kelecsényi, Árpád Görgey, Michal Drengubiak a Vladimír Polóny.
Založili združenie pod názvom CENTRUM OBNOVY PAMIATOK ROŽŇAVA.
Členovia združenia sú ľudia ktorým záleží na pamiatkach, a ktorí sa už roky ako dobrovoľníci snažia o ochranu rôznych hodnôt. Vďaka združeniu môžu spolu, na vyššej úrovni, pokračovať v aktivitách, v záchrane zanedbaného, zabudnutého dedičstva okolo nás.
